Prechod Malou a Veľkou Fatrou – 2009

Dovolenku roku 2009 sme sa rozhodli stráviť prechodom Malej a Veľkej Fatry. Dovolím si popísať nami zvolenú trasu pre tých, ktorí by mali záujem o nádherný hrebeňový prechod Fatier v oddychovej fázi lezeckého tréningu. Nešlo o čo najrýchlejší prechod, ale skôr o oddychový hrebeňový prechod s kochaním sa prírodnými scenériami. 

 

Prechod Malej Fatry začínal v Terchovej, prechodom cez Veľký Rozsutec, Poludňový Grúň, Veľký Kriváň, Malý Kriváň a Suchý a končil v Strečne.

 

Prechod Malou Fatrou

 

 

1.deň – Príchod. 

( Spod sochy Georgeho Jánošíka do Vyhnaného )

 

 Štart  Cieľ  Trasa  Prevýšenie  Poznámka
Terchová (518 mnm) Štefanová (625 mnm) 4,5 km 0 km  Červená na mapke

 

 

 

 

Okolo 6 ráno sme vystúpili z vlaku v Žiline trošku zkrehnutí po krásnej osviežujúcej ceste z Prahy v studenom kupé, kde sme samozrejme trénovali spanie vonku v chladných nociach. Žilina, to nádherné město, no naštastie sme sa nezdržali dlho, a okolo 8h sme už cestovali autobusom do Terchovej, rodnej to dedinky našeho Juraja Jánošíka. Šofér v autobuse sa pýtal krepo: „Kam do Terchovej chcete? Až do Vratnej?“ Čo já som vedel, že kam. No ideálne je do centra, tak som zahlásil: „Tak niekde na námestie“. Cesta autobusom bola zaujímavá už len z toho hľadiska, že sa dali pozorovať prvé obrysy Malej Fatry. Hneď som sa tešil na tú krásu. Autobusár ale nejak nehlásil, v akej zastávke sme, a tak sme veľmi ľahko prešvihli slávne námestie. Hneď na ďalšej sme ale vystúpili, aby si šofér nemyslel, že sa xceme zviezť nad rámec zaplatenej cesty. A len čo sme vystúpili a zostúpili späť do dediny, stál tam on. Teda presnejšie jeho socha. Skutočne náš veľký Juraj Jánošík (Jíří, Goerge …). Počasie sa na nás usmievalo ľahkým mrholením a dažďom, a tak sme si vychutnali hneď reštauráciu pod sochou národného hrdinu. Po obede sme sa ale vydali smerom do Štefanovej po asfaltke a obdivovali krásy vstupnej brány Malej Fatry. Samozrejme, že sme ubytovanie nemali zabúkovanie nikde, a tak sme v Štefanovej hneď nabehli do už vopred známeho penziónu vo Vyhnanom, kde sme sa našťastie ubytovali. Vedeli sme, že dalšie noci strávime v stanoch, preto sme si užívali nevykúrenej izby s teplou vodou. Skutočne vo Vyhnanom.

 

 

2.deň – Veľký Rozsutec 

( Zaťažkávacia túra naľahko okolo Rozsutca  )

 

 Štart  Cieľ  Trasa  Prevýšenie  Poznámka
Štefanová (625 mnm) Veľký Rozsutec (1610mnm) a späť 13,25 km 985 m  Modrá na mapke

 

 

Druhý deň nás čakal malý okruh, aby sme si zmerali sily bez batohov, a zistili jednoznačne, či časové údaje na cestách v Malej Fatre odpovedajú realite, a či máme teda dostatočnú kondičku. Počasie sa začalo vylepšovať a zároveň i naša nálada. Cesta bola zaujímavá svojím terénom, ktorý pripomínal Slovenský raj, a až v prvej tretine bolo jasne vidieť kam sa to chystáme. Rebríky, voda, mokro a klzký terén, ktorý lemovali svojou studenou krásou studené reťaze. Po prebehnutí sedlom „Medzirozsutce“ už sme krásne videli veľkolepú cestu na Veľký Rozsutec. Záverečná fáza výstupu bola trošku ťažšia, pretože sa objavoval i mierne exponovaný terén. Pohľad z vrcholu nás ale odvďačil tým, že sme mohli sledovať naše budúce kroky. „Ľaľa pozri tam, tam pôjdeme zajtra a pozajtra.“, odsekol som s nemým úžasom. Videli sme Stoh, Poludňový Grúň, ba i Veľký Kriváň. Cesta späť do Štefanovej bol už len beh dolu kopcom.

 

Čakalo nás nemilé prekvapenie, a to, že budeme musieť prepočítať všetky trasy, a tak časy násobiť optimistickým koeficientom 1,5-2. A s touto informáciou sme sa spokojne usalašili v posteli.

  

3.deň – Cesta na chatu pod Chlebom.

( Strmák hore svahom a hadia modelka pre National Geographics )

 

 Štart  Cieľ  Trasa  Prevýšenie  Poznámka
Štefanová (625 mnm) Chata pod Chlebom (1420 mnm) 6,9 km 995 m Zelená na mapke, cez Poludňový Grúň (1460 mnm), Sedlo za Hromovým (1620m)

 

 

Ráno sme vyrazili celkom zavčasu, pretože bolo jasné, že budeme pekne brutálne stúpať 700 výškových metrov a hlavne s 15kg a 22kg batohom bude koeficient konvergovat skôr ku 2. Na chatu pod Grúňom sme vybehli celkom v pohode, ešte plní síl a elánu. Veľmi nás prekvapil ráz chaty, keďže sa okolo nej objavovali rôzne šmýkalky, preliezačky, proste ráj pre deti. Mali sme 104,5 chute, že sa pohojdáme, ale hravé mačiatka (asi 15), ktoré sa k nám pritulilovali, prekazili naše plány. Cesta na Poludňový Grúň nebola moc príjemná, pretože sa tiahla lyžiarskym svahom, čo je udupaná zablatená zem bez výrazného terénu. Dokonca miesta s vyššou trávou boli podmáčané bahnom a teda v niektorých miestach to celkom dobre kĺzalo. Záverečný ťah na Grúň sa vydaril a tak sme sa kochali pohľadom na Veľký Rozsutec, ktorý sme videli počas celej trasy Malou Fatrou, tak i na Terchovú, či Štefanovú. Už nás čakala len rovinka po hrebeni (rozdiel 150 výškových metrov po celej trase) až na chatu, odkiaľ sme sa dívali na Veľký Kriváň. Po chvíli sa zjavil i Chleb a tak sme vedeli, že sme blízko chaty. Keď tu zrazu mi do cesty skočil hadík, a hneď sa ukázal ako model, keď sa pripravil do bojovej pohotovosti. Tak som mu spravil radosť a odfotil som ho. Ale nemohol som mu sľúbiť, že bude na titulke v National Geographic, tak na mna vyplazil jazyk a smutne sa odplazil preč. Chodník sa v niektorých miestach podobal naklonenej piesočnej pláni. Chata pod Chlebom nás príjemne privítala a hneď sme postavili stan pod chatou blízko ohniska. Behom hodinky začalo zapadať slnko, ochladilo sa celkom slušne. Do rána klesla teplota na 3-5 stupňov a tak som hneď vyskočil a nafotil pár krásnych záberov, kým sa hmla rozlievala v dolinách.

 

 

4.deň: Cesta na chatu pod Suchým

( Dôchodcovia na Veľkom Kriváni a čučoriednici obecní )

 

 Štart  Cieľ  Trasa  Prevýšenie  Poznámka
Chata pod Chlebom (1420 mnm) Chata pod Suchým (1075 mnm) 12,9 km 298 m Fialová na mapke, cez Veľký Kriváň (1709 mnm), Malý Kriváň (1671 mnm), Priehyb, Stratené, Biele skaly – prevažne po hrebeni, 200 metrové lokálne prevýšenia

 

 

V ceste sme mali naplánovaný najvyšší vrch z celej túry Veľký Kriváň (1709m). Veľmi nás potešilo, keď skupinka dôchodcov, ktorých vyviezla lanovka z Vrátnej doliny, pobehovala po vrcholku. Je fakt, že na vrchole sme stretli jak veľmi čiperného staršieho pána, ktorý vrchol dole zbehol, aby stihol ešte doma obed a ešte čipernejšieho a staršieho, ktorý na vrchole o palici poskakoval ako kamzík. Tak sme zbalili náš náklad a pokračovali v dlhej ceste. Po rovinkatej ceste sme obdivovali obidve doliny, ktoré sa lemovali po ľavej i pravej strane. Chodníček mal na šírku niekde 2 metre, niekde meter, niekde pol metra. Ale stále sa dalo po ňom príjemne chodiť. Celkom nás znepokojil prístup domácich, ktorí zjavne nerešpektovali zákazy v národnom parku a s hrebeňmi zbierali čučoriedky o106. „Však je to pre zdravie ľudí“, argumentoval jeden vytrvalo. A na dotaz, že berie potravu medveďkom, len trochu strnul a zbieral ďalej. Však je to pre zdravie ľudí, keď ich dole u cesty predáva. Poprial by som mu, aby mu Macko Uško chcel podať labku, alebo ho privítal doma. O to väčší zármutok nás pochytil, keď sme videli celú skupinku takýchto zberačov a tí sa po ceste dolu už ládovali alkoholom, boli preto hluční a celú cestu kričali. Však sme predsa v Národnom parku, a nikto to tu nestráži. Cesta na chatu sa zdala celkom dlhá, a tiaž batôžkov už bolo cítiť stále výraznejšie. Tesne pred Suchým sme z technických dôvodov zišli po žltej priamo na chatu, a keďže sa už stmievalo, určite by sme nestihli dobehnúť do Strečna, tak sme nakoniec tam i prespali.

 

 

5.deň: Cesta do Strečna. Presun do Blatnice

( Mýtický hradný útvar pri Strečne a nočný prechod do Blatnice )

 

 Štart  Cieľ  Trasa  Prevýšenie  Poznámka
Chata pod Suchým (1075 mnm) Strečno (400 mnm) 6,7 km -675 m Belasá na mamke, klesajúca trasa

 

 

Oddychový deň. Skutočne sa to takto plánovalo. Je fakt, že až tak úplne oddychový nebol, a hlavne i sama hrebeňová cesta do Strečna nebola zaujímavá, keďže sa tiahla celá v lese. Veľmi nás ale potešil práve riuny Starého hradu, ktorý konkuroval dlho hradu Strečno, a ktorý sme si mohli pekne obhliadnuť. Preliezť pár zrútenými izbami a premýšľať, kde tí ľudia čo robili. Hrad musel byť skutočne veľký, čo dokazoval zachovalý pôdorys hradieb. V Strečne sa nám podarilo nielen zakúpiť v inak zatvorenom informačnom centre pohľadnice, ale i dobre najesť a obzrieť starobylú zrúcaninu hradu Strečno. Náš plán bol ešte v ten deň príchod do Blatnice, do brány Veľkej Fatry. Vlakom do Vrútok, nastúpili rýchlo na MHD do Martina, kde sme vystúpili na nevýraznej zastávke blízko autobusovej hlavnej stanice. Tam sme zistili, že posledný autobus do Blatnice nám ide o 9 minút, a tak sme zmobilizovali miestnych, aby nám pomohli nájsť správne nástupište. Spokojní sme si vychutnávali pol hodinovú cestu čiernou tmou okolitých dediniek. V Blatnici sme ešte mrkli na mapu a nasmerovali to na sever dediny, kde sa nachádzal akýsi park. A tam sme medzi stromami i stanovali, s tým, že ráno v 6 to radšej zbalíme, aby na nás miestni nepohnali psov, ktorých štekot sa v noci vytrval ozýval parkom.

 

 

Prechod Veľkou Fatrou

Prechod Veľkou Fatrou začínal v Blatnici, Gaderskou dolinou až po  Kráľovu studňu, Krížnu, Ostredok, Borišov, Ploská, Rakytov, Skalná Alpa, Smrekovica, Šipúnske sedlá a končil v kúpeľnom meste Ľubochni.

 

6.deň : Blatnica, Kráľova studňa

 ( Nočné potulovanie divej zveri okolo chaty )
 Štart  Cieľ  Trasa  Prevýšenie  Poznámka
Blatnica (500 mnm) Kráľova studňa (1384 mnm) 18,4 km 884 m Červená na mapke, Dlhá nástupná trasa Gaderskom dolinou a záverečný výstup

 

 

Prebudenie vo Veľkej Fatre bolo skutočne veľkorysé. V 6 ráno sme rozlepenými očami zistili, že sme zneuctili blatnický park a rýchlo zbalili stan. V okolí parku sa nachádzalo i menší amfiteátr pre letné  koncerty, a tak  sme si zanôtili tú našu. Gaderskou dolinou, ktorá sa považuje za najkrajšiu variantu z Blatnice do Veľkej Fatry, sme si veselo vykračovali po spevnenej ceste, sem tam náučný chodník ba i dážď spríjemňovali našu cestu. V tretine cesty je možné odbočiť na menšiu prehliadku krasových jaskynných útvarov. Záver doliny nás odvďačil pohľadom do krásneho údolia Kráľovej studne, kde sa nachádzali napájacia sústava korýt pre dobytok. Neďaleko sme našli vedľa pomníka padlým vojakom z 2.sv. vojny opustenú salašnícku chatku, kde sa dalo prespať. Naše prekvapenie z útulného prostredia chatky nám spríjemnil pohľad na 10 igelitových tašiek plných odpadu zavesených na okolitých stromoch ako na Vianoce. Nepotešil nás ani fakt, že medveďkovia v noci budú mať hody ak pôjdu okolo. Skutočne. Nemýlili sme sa. Po večeri pri krásnom západe slnka sa takto spokojne produkujúc výstup krčím u stromu, keď začujem nezvyčajný rev. Obslužná rutina prerušenia procesu produkcie spustila proces „útek do chaty“. „Počula si to?“, znel otázne môj hlas. „Nie, nič som nepočula“. O chvíľu sa rev zopakoval. „Asi medveď!“, dobila moja odpoveď poslednú nádej na halucinácie. Rýchlo všetko do chaty. Chatrčka, alebo skôr drevená búda, mala drevené dvere. V strede strechy bola diera, ktorou v prípade založenia ohňa, mohol unikať dym. Alebo my. Začala noc. Dlhá noc strachu. Takú dlhú noc ste nezažili. Rev sa stále opakoval, a zvery sa pohybovali v blízkosti chaty. Zaspal som hneď s pocitom dobre zabezpečenej pevnosti. Moja polovička ale nespala. Počúvala každý krok tejto zvery. V rukách držala paradoxne malého plyšového medvedíka i keď vedela, že ten veľký možno behá v okolí. Tesco tašky mu voňali do ďalekého okolia  a nič mu nebránilo sa prísť na návštevu, zaklopať na dvere a spýtať sa, či ho neprijmeme pod jednu strechu. Okolo 3 ráno som bol prebudený, že sa skutočne už bojí. Zver sa začína opäť vracať dole do doliny a cestou si to valí v okolí chatky. Neskutočný rev. Máte pocit, akoby boli na 5 m od vás. Možno aj boli. No vykuknúť som sa neodvážil. Hurá, ráno a ticho. 

 

 

7.deň : Kráľova studňa, Odstredok, Križná, Chata pod Borišovom

( Stretnutnie slovenského chlapca s mimoslovenšťanom )

 

 Štart  Cieľ  Trasa  Prevýšenie  Poznámka
Kráľova studňa (1384 mnm) Chata pod Borišovom (1310 mnm) 12,5 km 208 m Modrá na mapke, Krížna (1547 mnm), Odstredok (1592mnm), Kýšky (1340 mnm)

 

 

Po prebdenej noci nás čakal výlet po rovinke v krásnom prostredí. Studené ráno a čistý vzduch lemujúci nosné dierky umocňoval nádherný pocit čistej prírody bez turistov. Tých sme stretli až okolo 10h, ale to už sme 2 hodiny cupitali po hrebeni cez Križnú, Ostredok smerom na Borišov. Okolo obeda nás naháňal akýsi búrkový mrak Drak, ktorý nás doprevádzal pekne až do chaty pod Borišovom. Tesne po vstupe do chaty to vzdal a vylial zo seba všetku zlosť. Pred chatou sa odohrala pekná scénka, kde malý slovenský chlapec hrajúci sa so svojim psíkom trošku brutálnejším spôsobom nenechal chladnú moju polovičku. Jemným hláskom  vyštudovaným psychológiou sa obrátila na chlapca a ľúbozvučnou češtinou ho chcela odradiť od týrania psíka. Chlapec ju však odzbrojil vetou : „A odkiaľ ty si! Ja ti vôbec nerozumiem“ A bolo. Žeby spadla z Marsu? Pre chlapca to tak skutočne vyzeralo. Na izbe na chate som sa ešte stihol dať do reči s dvoma Nemcami, ktorí mali opačnú trasu a tak vyzvedali na prekvapenia. Pred spaním som si ešte vybehol na Borišov, ale keďže pršalo, bol 500m výstup držajúci sa kosodreviny trošku adrenalínový. Pohľad z vrchu stál za to. Odvďačil sa peknou dvojitou dúhou. Romantický večer pri sviečkach na chate pri pohľade z okna na mliekom zaliate skalné útvary zakončil náš pekný deň.

 

 

8.deň: Chata pod Borišovom, Ploská, Mincol, Rakytov, Skalná Alpa, Biely potok

( Ako nás nechceli ubytovať v luxusnom horskom hoteli )

 

 Štart  Cieľ  Trasa  Prevýšenie  Poznámka
Chata pod Borišovom (1310 mnm) Smrekovica (1340 mnm) 13,3km – pešo 267 m Zelená na mapke, Ploská (1532mnm),  Minčol (1398mnm),  Rakytok (1567mnm), Skalná Alpa (1463mnm), lokálne prevýšenia i okolo 300m, Cieľ napokon až Podsuchá

 

 

Ráno sme vyrazili zbalení, pripravení medzi prvými. Zaujala ma ale básnička na záchodkoch chaty: 

 

Vitaj u nás, sadni si,
vycikaj a prdni si,
buď si potom istý,
že zanechal si záchod čistý,
veď práve čistota národa,
sa pozná podľa záchoda.

 

Stretli pár týpkov na horskom biku, ktorí neľútostne brázdili vysokohorský terén. Dnešný výlet tiež pokračoval krásnym pochodom po hrebeni, začínajúc strmšou variantou na Ploskú, kde na vrchole vedľa pomníka padlému vojakovi ležal i padlý smerovník.Z Ploskej sme v diaľke opäť videli čučoriedkového zbierača obecného, ktorý to ako inak, zbieral kvôli zdraviu ľudí. Cesta pokračovala celkom v pohode i cez Rakytov. Spoločnosť nám robil postarší pán, ktorý s nami prešiel až po Rakytov, a tešil sa z toho, že za jeden deň dosiahne 3 vrcholy, čo sa mu už v staršom veku, ako sám tvrdil, podarí málokedy. Oblasť okolo Skalnej Alpy už bol len rovinatý terén až k horskému hotelu Smrekovica.  Tam sme stretli jedného týpka, ktorého sme videli na horskom bicykli pri chate u Borišova, a jednalo sa presne o klasického bratislavského nafúkanca. Skutočne parkovisko horského hotela bolo posiate rôznymi luxusnejšími vozidlami bratislavských značiek. Ubytovanie sme tu i napriek snahe nedostali. Slečna, ktorá zbierala zrejme koní trus pred hlavným vchodom hotela, označená ako recepčná, tvrdila, že už neberie rezervácie. A i keď som jej vysvetlil, že nexcem nič rezervovať, ale sa ubytovať, ostala neoblomná. Takže si radšej ubytovanie zabúkujte dopredu, pretože u vojenskej zotavovne, kde sme potom vyrazili po asfaltke, sme neboli úspešný. Stanovať sa ale nikde v okolí nedalo, buď to bolo zakázané, alebo miesta plné lopúchov to neumožňovali. Pani pri zotavovni tvrdila, že nás neubytuje, lebo nemá upratané, ale to nám bolo úplne jedno, lebo spacáky sme predsa mali. Neostalo nám nič iné, len zísť až úplne dole, asi 5-6 km ( nie je započítané do trasy) po asfaltke až do doliny do Podsuchej.

Našťastie nás odchytil jeden pár autom a odviezli nás dole do motela. Cestou sme si rozprávali zážitky z výletu, ktorý sme už zažili. A rev, ktorý sme celú noc počuli, teda ja iba útržky, patril veľmi pravdepodobne jeleňom, ktorí v podvečer sa vždy vydriapu na najvyššie sedlo a majestátne vyjadrujú chuť. Takže fakt žiadny medveďko. Vydýchli sme si, ale to sme ešte netušili, že sa s rujou stretneme v noci ešte raz. Noc sme strávili pekne v moteli a dali si bájne halušky.

Skutočne bola prestávka plánovaná v Smrekovici, a tak posledný deň by mal byť až do Lubochne. Takto sme si to rozdelili do dvoch dní, a v podstate sme dobre spravili.

 

9.deň : Biely potok, Vlkolínec, Šipúnske sedlá

( Vlkolínec – živé ZOO slovenskej architektúry )

 

 Štart  Cieľ  Trasa  Prevýšenie  Poznámka
Biely Potok (550mnm) Nižné Šiprúnske sedlo (1330 mnm) 9,4 km 780 m Fialová na mapke, Oddychový stupák

 

 

Dnes sme mali neplánovaný oddychový deň, a tak sme navštívili i bájnu dedinku „Vlkolínec“. Pred tým sme ale naplnili naše zásoby jedla v Bielom Potoku. U miestej samoobsluhy sme narazili na staršieho trošku alkoholom povzbudeného pána, ktorý rozprával o tom, ako vo Veľkej Fatre maloval turistické značky, ako prišiel o dom starých rodičov vo Vlkolínci a iné príhody zo zimy na bežkách. Vlkolínec je známy hlavne svojou architektonickou povahou, kde sa zachovali nielen pôvodne stavby ale i ľudia. Skutočne tam žijú ako v rezervácii. Domček vo Vlkolínci ste mohli dostať za dobrý peniaz. Ale pracovných príležitostí moc v okolí niet. Jemný dáždik lemoval celkom slušný kopec až opäť na hrebeň, z ktorého sme v 8.deň museli nedobrovoľne zísť. Tesne pod nočnou zastávkou, Šiprúnskym sedlom, nás sprevádzal známy hlas jelenej ruje. Stanovali sme tesne na hranici chránenej oblasti, ukrytí medzi stromami. Večera nám výnimočne chutila. A dokonca i výhľad do doliny pri zapadajúcom slnku bol vynikajúci. Noc sa pýšila veľkým krikom jeleňov. Tentokrát sme neboli tak pekne ukrytí v drevenej pevnosti. Pred okolitou jeleňou hrozbou nás chránil len útly stan. A tak opäť druhá polovička akosi spinkala pomenej. Ráno sme sa prebudili a asi 5 metrov od stanu sme stopy jeleňa predsa len uvideli. Žeby nám chcel dať v noci bozk na dobrú noc?

 

 

10.deň: Šipúnske sedlá, Ľubochňa

( Ako sa dá stratiť v „značkovanom“ teréne )

 

 Štart  Cieľ  Trasa  Prevýšenie  Poznámka
Nižné Šiprúnske sedlo (1330 mnm) Ľubochňa ( 590 mnm) 16,7 km – 740 m Oranžová na mapke

 

 

Posledný deň nás čakal, a nielen on. I skutočne dlhý zostup do doliny. Bez vody. Posledné kvapky sme vypili ráno, keď sme si varili čaj. Podľa mapky sme museli na nejakú naraziť. Ale to by sme skôr vyžmýkali vodu z machu a lišajníku, než našli tečúcu vodu. Obďaleč sme ale našli malý príbytok pastierov, ktorý strážili dvaja psi, a tí neúprosne štekali aj keď sme im zmizli z dohľadu. A tu začal problém s modrou značkou. Skutočne by sa dalo motto tejto túry zhrnúť na jednoduché : „Kto dlhšie hľadá, nájde“. Modrá značka bola v okolí pastierského príbytku označená len na stromoch pod konármi. Miestami zarastený ako v džungli, miestami nebola značka, potom nás to odviedlo do lesa, kde nič nebolo, až asi 100 metrov od miesta, som našiel dalšiu značku. Stačilo sa držať hlavného hrebeňa, ktorý ale bol celý v lese, a tak sme ani nemali pekné výhľady. Posledná možná voda bola u pastierov, ale vzhľadom k tomu, že sa pod prameňom premávali kravy a ovce, dalo sa s ňou maximálne hnojiť.  Značkovanie cesty do Lubochne po modrej sa stávalo absurdnejším hlavne v mieste, kde sa chodník zväčšíl asi na 2,5 metre širokú lesnú cestu, a značka bola na troch stromoch hneď vedľa seba. A tam kde je potreba, tak žiadna nebola. Zaujímalo by ma, či niekto šiel z tejto strany po modrej tento rok a vôbec či niekto tadiaľ išiel. Voda začala byť veľmi nutným nedostatkom, a tak sme u poslednej odbočky zvolili pokračovanie priamo dole po žltej.  Žltá značka nás poslala do hustých kriakov a nadobro sa stratila. Tak sme sa vrátili a zvolili modrú, o čosi náročnejšiu trasu. Veď je to posledný deň. Síl nejak nebolo obzvlášť moc, ale ako sa vraví : „Lepšia modra značka do kopca, ako žltá dole do kriakov“. Nebolo to také kruté. Posledné zúfalé výkriky únavy neodradili nohám dokončiť hrebeňovú túru Veľkej Fatry. Posledný úsek ale moc zaujímavý nebol, lebo sa tiahol viac v lese. Ale úprimne výhľad z hrebeňa nás už po 10 dňoch nijak nemohol prekvapiť. Záver v Ľubochni bol prekrásny. Prišli sme v noci a postavili stan na súkromnom neoplotenom pozemku. Spalo sa tam veľmi dobre, a majiteľ nás tam nechal.

 

Celá trasa výletu Malou a Veľkou Fatrou mala okolo 115 km. Obdarení krásnym pohľadom zapadajúceho slnka a ranným čistým vzduchom nám umocnil skutočne dobrý výlet z tohtoročnej dovolenky.

Erik

Fotogaleria

Môžete sa nazábery z prechodu mrknúť takisto.

 

Užitočné odkazy 

http://hiking.sk/

http://mapy.hiking.sk/

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *