Frankenjura aneb preliezky v jurskom parku

Ahoj Lezuni. Ako vam to leze? Dufam ze lepsie ako mne? Mne vam to len zapada prachom a naposledy som si na nadobicko siahol snad, ked som sa stahoval. A to ste ma mali pocut ako som si somral popod nos, ked jeden z 300steho vystupu po schodoch som musel niest vsetky tie tazke horolezecke caky paky, ktore ani nevyuzivam.

A tak nastal najvyssi cas urobit tomu prietrz a ist sa zavesit niekam do prievanu. Prvy planovany vikend sa skazilo pocasie, druhy planovany vikend som planovane nastevoval kade koho. Treti planovany vikend  kadekto nastevoval mna, stvrty planovany vikend som sa neplanovane  zasekol v posteli. Piaty planovany vikend sa nic neplanovalo a siesty planovany vikend dopadol ako ten prvy planovany vikend. Zlom nastal az za nevidanej konstalacie hviezd, kedy nikto nic neplanoval, ked pocasie neumoznovalo nic ine, postel ma uz ominala a polovicka sa potesila mojej nepritomnosti.

Kam sme sa vybrali? Bolo to tazke. Chcelo to nieco blizsie. Nieco lahsie, nieco  krajsie, nieco  novsie, nieco zaistenejsie, nieco kde neprsi a nieco nacom sa zhodneme. Vravite si, ze nemozne? Ale mozne! Cielom nasej vypravy sa stala Jura. Frankenjura. Pre tych, ktori o tej oblasti este nepoculi aj ked verim, ze medzi lezcami taki niesu, sa nejedna o prapraveky domov Frankensteina, ale o vapencovu makku sportovych lezcov nachadzajuceho sa v Nemecku blizko
ceskych hranic.

Na vypravu sa vydavaju dve osadky po styroch plus jedna navnada. Vyrazame zavcas rana a tak len telesnu schranku presuvam z postele rovno za volant. Tu ocenujem, ze ked aj zavrem na chvilku oci, tak snivam, ze soferujem a tak drzim smer. V pripade potreby zmeny smeru ochotna teta z navigacie bez zavahania hlasi „prepocitavam … pokial to bude mozne, otocte sa!“. Uz za 3 hodiny mikrospanku sa nachadzame v nadhernej oblasti Jurskeho parku. Pristavame v kempe a kupujeme miestny bestseller.

Oblast Zehnerstein je dost zalesnena a skalky sa skryte na nedohlad. Zaslepeni vidinou prvych skalkolezeckych vykonov sa nerozvazne vydavame k prvej a najblizsej skale oznacenej na mape velkou skobou. Tu narazame na kmen velmi podobny homosapience. Boli nam dost podobni, ale ich jazyku sme nerozumeli a namiesto vzpriamenej chodze iba liezli po skalach. V kazdom pripade ich bola presila a skalu branili svojimi telami priviazanymi lanami. A tak sme museli hladat dalej.  Pesobusom sa uz za vacsiu chvilku dostavame k dalsiemu suskaliu, ktore uz tento krat dovolovalo sa nam zlozit. A usudili sme, ze nema cenu pokracovat v hladani, lebo aj keby tam nikto nebol a my tam prideme tak nas bude vela.

Lezenie je vam to zaujimave. Vsetky cesty maju aj ake take to istenie a prstiky sa daju pekne zasrobovat do roznych peknych chytov, ale my istici sa nestitime polozit aj coto vlastne. Sa nesmejte. To nie preto, ze by sme sa bali, nemali moral,ci cvrklo nam do treniek. Je to cisto treningova zalezitost. Naucit sa  najst peknu strbinku, vybrat spravny instrument, zasunut, overit ze na svojom mieste drzi a ze keby ste tak nerobili zo zeme tak by sme boli bezpecne zaisteny. Dokonca raz sa mi to podarilo jednou rukou a jednou nohou.

Den to bol pekne nabity. Len si zoberte, ze skoro rano vstavate, cestujete daleko, hladate sa v neznamom lese, chcete vyliezt na kazdu skalu, kde citite, ze sa nezabijete a pritom na vas dycha Martin, ktory prekalil celu noc. Pod vecer nas uz opustaju lezecke chutky  a prichazdaju chutky konzumne. Myslienky na teple pivo v kufre auta a oslizle klobasky s pistaciouvou povrchovou upravou z poza okna nam uz nedali kludu. Balime u utekame do kempu. Vecer zahajujeme ochutnavkou miesteneho lahvaca a otrhavanim pivnej etikety. Rozbalujeme gril a vduchu uz ozuzlavame nase klobasky.

Ako by vam to povedal, uz mi je to trapne, ale ja zato naozaj nemozem, ze ten gril nechytil. Ja niesom ziadny Mat ani Pat, vsak som sa dozil takeho krasne veku. Vsetko bolo tak jasne. Jednalo sa o najmodernejsiu vychytavku a revoluciu v modernom grilovani v podani este nepouziteho jednorazoveho grilu. Po nastudovani 50strankoveho manualu, kedy som si dva krat overoval, ze to nepotrebuje baterky ani dialkove ovladanie, mi vyslo, ze staci skrtnut zapalkou. Ale to vam iba zablikalo, zadymilo a nic.

Ako ked vam vyhori vianocne osvetlenie. Este ze mal clovek po ruke plynovy horak a plnu nadrz bezolovnateho benzinu 95+.  Po uspesnom zazehnuti a rozpaleni grilu do cervena to slo uz ako na beziacom pase, palila sa jedna klobasa za druhou a potom co kazdy vyfasoval pivo v objeme dvojliter uz ich bolo cim aj zapijat. Silnejsie kubatury si namiesali este aditiva znacky Captain Morgen a sedeli by az do morgen, keby sa tak nezotmelo, neochladilo a poriadkova sluzba nas nezahnala do stanu, ktore boli vystlane samovyfukovacimi karimatkami. S ohladom na to, ze komfort klesal s kazdym vyfucanym kubikom vzduchu a odburanym promile etanolu, musim povedat, ze vyspinkali sme sa do ruzova a len mizive percento boli bledi ako steny.

Druhy den sme sa rozhodli neopakovat chybu zo dna prveho a vybrali sme si oblast vzdialenejsiu od kempu co v konecnom dosledku vyustilo v neprijemne zistenie, ze homoskalarus sa v oblasti nekontrolovatelne premnozili. Neostavalo nam nic ine nez rozprestriet ochranny perimeter a branit sklalu zubami, nechtami a abalakmi. Lezenie sa zahajilo dost opatrne a neohrabane. Niekomu sa nepodarilo uz pozbierat vsetky prsty a narvat ich opat do lezeciek, ostatni vo svojej  vychytralosti a vyberu spravneho chytu si davali na cas a spoliehali na eroziu.

Poobede sa uz prejavovala vecna nespokojnost a potreba objavovania novych oblasti odlahlich od civlizacie, ktore by neboli natolko okupovane a pristupne. No nepodarilo sa. Clovek by povedal, ze chybicka sa vloudila a k ostatnym skalnym masivom sme sa dostali uz len na dohlad, kedze boli kompletne zatarasene miesnymi oddielmi ci kurzami. Uspokojit sme sa mohli snad len s pohladom na Ziziho ptaka. Panacik ho mal cez cele rameno. To co ci ma rameno na ptakovi sme uz nezistovali / sa uz nedozvedeli.

Co dodat na zaver? Je to tam super. Pekne prostrenie, vyborne lezenie a to ze je tam vela ludi sa da akceptovat asi pri nasteve oblasti v mensej skupine, skorym  nastupom, ci lezenim cez tyzden. Clovek si uzival uz len cestu tam. Nikde ziadna repka olejna, clovek sa mohol kochat vyhladmi do okolia a nemusel sledovat diery na cestach. Les bol krasne upraveny a ked uz tam bolo aj nejake to pole tak nemalo viac ako par arov a bolo krasne prekladane lesom.

Takze odporucam a verim ze sa tam este vratime. Dakujem za pozornost a prepustam vas.

Nero

Diskusní téma: Frankenjura aneb preliezky v jurskom parku

Datum:31.05.2012

Vložil:Like

Titulek:🙂

Ta slovenština je stejně boží!

Odpovědět

JménoTitulekPříspěvek