Rekapitulácia

Rekapitulácia, straštné to slovo. Symbolizuje, že niečo sa skončilo.Niečo pekné, na čo sa rado spomína, ale už to nie je. Už je to len spomienka. A veru. Sezóna sa skončila. Pamätám si ako keby to tento rok bolo. Už žiadne vylihovanie na slnkom rozpálenej skale. Žiadne pokurovanie dýmky mieru pri ohníku, strihanie rukami o to kto pôjde po pivko. Už len chladná, zapršaná šedivá jeseň, zima. Sneží, mrzne! Pár odvážnejších, od hlavy po päty oblečení do Crafta, či iného supr hábitu, brázdia krajinu na bežkách, skyalpoch či snežniciach, zabudli na to aké to je, keď vás macocha vyženie s holým zadkom do supermarketu dvanástich mesiačikov po jahody a šampanské. Chudinka Maruška. A preto mám rád leto, teplo. Maruška je v cajku a my možeme bez starostne liezť.

Spomínam si, aké to bolo super. Jar. Začala sa praktická časť nášho výcviku. Nikto nevedel čo ho čaká. Našli sme si spolulezca, ktorému sme zo dňa na deň odovzdali svoj život a začali liezť. Na upevňovanie medziľudských vzťahov nebol čas. Ešte nie. Ešte sme spolu nechlastali. Prvou akciou bolochytanie pádu,  kde sa okrem vreca s pieskom chytali aj prvé spoločné opice. Kedy sme sa v noci ešte plní tolerancie potichúčky vracali do chatičky, aby sme nikoho nezobudili. Kedy sme sa predbiehali v tom, kto krajšie ustojí pád. Zatienil nas Erikov excelentný výkon, ktorý to celé zvládol ešte aj so saltom vzad. Myslím že hodnotenie ziskal 9.2:9:9.5.

Skutočné lezenie sa začalo predĺženými víkendmi, kedy má sviatok naša pracujúca trieda.Zbalili sme caky paky a vyrazili do Adršpachu, presnejšie naKrižák. Už prvý večer sme sa zoznámili so silou miestneho Krakonoša a za ranného brieždenia so zalepenými očami i s miestnym koloritom. Nádherné to bolo. Dedek si na nás nachystal krásne cesty so skokom, skočkom, preskokom, či klasické cesty, kedy po prvý krát sme pochopili, že čo je to jeden kruh ceste či po vlastnom. Zlatá prekliška. Večer ukončený krásnou prechádzkou v skalnatom meste, kedy sme odhalili aj krásy doposial neodhalené znepríjemnil snad len ranný mráz, v ktorom ste mohli spočítat kosti ešte aj svojmu susedovi. Plavba na jazierku plného záhad s kopou poľských turistov bola príjemná bodka za víkendom.

Ostrov bola daľšia pieskovcová oblasť, na ktorú sme sa už pripravili a tak nám nechýbali kýbliky, lopatky či formičky. Formičky jo, forma nie. Ta stále pokulhávala. No zaliezli sme si a tí, ktorých to nebavilo na slniečku 60 metrov nad pevnou zemou, sa mohli íst hrať 60 metrov pod pevnu zem do jednej pieskovej jaskyne, ktorú si vyhĺbili asi nejake detičky horolezcov 3000 rokov pred Kristom. Večer sa opäť pri táboraku s vychladeným pivkom analyzovali naše úspechy či neúspechy. Jedinci, ktorí sa z toho dostali až do varu, využili úplných služieb miestneho pohostinstva a schladili sa vo vodnej priekope, ktorá v noci vyzerala dokonca aj čisto.

Bořen, tam som bol zbořen. Teda ja nie, ja som tam nebol, ale i vrabec v Itálii si štebotal. Jedna sa o krásnu kopu skál, ktorá nás už pomalu začala pripravovať na ozajstné lezenie v Tatrách. Dokonca si tam chalani odliezli svoju prvú viac dĺžkovú cestu – UFO. Tak sa im zapáčila, že z nej celý deň nechceli zliezť. Nezabudnutelný večer tu zažil oslávenec Jandis, ktorý dovršil rok tridsiaty, „kedy sa končí puberta a začína mládi“.A prečo nezabudnutelný? Lebo si nič nepamätá a tak to nemôže ani zabudnúť.

Posledné lezienie pre nepriazeň počasia sa odohrávalo priamo nad Českou velriekou Vltavou, oblast Velká a kde steny po oboch stranách lemujúce koryto rieky, vytvárali krásne panoráma a skaly odlamujúce sa pri lezení zneli ako taká žblkohra. Naštastie Vám neviem povedať ako žblnká lezec.

Po ukončení základného tréninku prišla tvrdá príprava na Vysoké Tatry. Nastalo veľké mobilizovanie, kedy sme už ako velkí chlapci vyrážali na samostatne výpravy do Českých oblastí a ohurovali všetkých naokolo s našimi technicky náročnými cestami obtiažnosti 3 až 4. Medzi veľmi vydarené akcie patril víkend naRabštejne so zahajením v striptízovom bare, kde sa nám podarilo zobudiť celé Česko pomocou odtrhnutého výfuku, či stratiť sa pomocou navigácie. Lezenie sme si fakt užili. Pannu sme si dali zo všetkých strán. Ďaľšie, čo môžeme vrele odporučiť, je lezenie v Ždiarkach. Veľmi príjemné cesty sa po celodennom lezenní dajú spláchnuť v miestnom rybníčku a vychladeným pivkom. Na opätovné lezenie v Bořni a kliešťata asi nerád spomína moj velmi dobrý kamarát Béďa a moja maličkosť. By ste neverili kam až sa dostanú. A poviem vám, že veru až tam. No a tento moj veľmi dobrý kamarát ako jediny so zatvorenými očami bol ochotný mi pomocť od tohoto trápenia. Teda už nevycúval potom, čo som prestal zahmlievať a po zaujatej polohe vzšiel ten parazit na svetlo sveta. No ale fakt. Nebyť tej obety tak človeku by to pokazilo celý deň a namiesto istenia spoluzeca by som sa špŕtal rukov v ***.

Prišiel deň D a my sme vyrazali doVysokých Tatier.Cesta vlakom bola strastiplná hlavne pre sprievodcu a tá na chatu s plnými batohmi pripomínala takého  hovnivála, keď si sunie pred sebou tú svoju guličku. Počas týždňa v údolí zeleného plesa sme zažili naozaj strašne veľa emotívnych zážitkov, ktoré už len pri ich spomienke vo mne evokuju potrebu dalšieho zápisu v mojej vrcholovej knižky. Liezli sme hore, liezli sme dole, liezli sme dopredu, liezli sme dozadu, kempovali na štande či nedobrovoľne kúpali v plese. Podrobnejší popis bol vydaný už v inom literárnom diele. To iste jen v bielom sa chystá už vo velmi blízkej budúcnosti.

Bol to fakt rok hojnosti, spokojnosti, adrenálínu, vzrušenia, spoločných ranných erekcií, učenia, kamarádstiev, smiechu, strachu, odrenín či spevu. Sezóna ako taká sa skoncila našim prvým no v horolezectve nepostrádatelným tradičnym posledným zlanením. Jedna sa akciu plnú hodnotenia, spomínania a tak tiež i plánovania. To naše sa za krásneho mrholenia odohravalo na Čerolických skalách, kde sa proti chladu a vode bojovalo s česrtvým, pod skalou zvarením, príjemne zahrievajucim svařáčkom. Krásne to bolo, celý rok bol a preto rád naň spomínam. Spomínam a teším sa na ten nový!

Ner0