Tatry Vysoke II – Nekonecny pribeh

Ahoj tak uz som spat. Vyspinkani? Mozme sa pustit do dalsich storiek? Kde sme to skoncili? Vela si toho nepamatam, vcera som trosku oslavoval. Mali sme prasiatko, pivko, myslivca, slivovicu, strastnu tmu a dnes dodatocne pridelovali opice! Pockajte zistim a hned som spat! 

A uz viem. Den prvy! Budicek. Je sedem hodin rano a my utekame na ranajky.Nie je ani cas na rannu erekciu. Ideme predsa liezt. Na nic sme nezabudli? Lano, sedak, lezecky, istitka, ciste plienky! Mozme vyrazit. Pruser bol ze skor ako sme mohli siahnut na skalu a nechceli sa pritom plazit po zemi pred chatou museli sme hodinu slapat do neba. Vam poviem ze ked sme dorazili pod skalu (tu spravnu skalu) tak sme boli zreli akurat tak na cestu spat. Bolo to fakt vyzivne. No ale podme uz liezt. Adrenalin stupa. Nazuvam crievicky, upravujem podprdu, utahujem podvezky, kontrolujem klepeta, utahujem uzle, nasadzujem ochranu na hlavicku. Som taky vruseny ze vrchol dosiahnem snad uz pod skalou. A lala papluhu uchylneho, este stale sa bavime o lezeni! Co pri lezeni nemozete podcenovat je priprava. Nastudovanie si vsetkych moznych ciest. Unikovych ciest. Zostupovych ciest. Nastupovych ciest. Lezeckych ciest. Toaletu. Ta nasa bola popisana dost zmatene a len sme dufali ze nezabludime. „Za splnu mesiaca presne o polnoci sa postavis tvari v tvar drakovi ktory vystretym prostrednikom vrhne tien na smer ktorym sa vydas. Potom je to uz jednoduche. 20 krokov v pred, 15 vpravo, 13.5 hore a opat 15 vpravo (pozn: ak pod nohami nemas zem tak to malo byt vlavo). Tam najdes stastie ktore hladas.“ Ja osobne odporucam to liezt cez den. Fakt vam poviem najst cestu k vrcholu bol neraz nadludsky vykon. Ale tom sa bude bavit neskor.

Pripravit sa, pozor, start! Z poddrepu startujem a vyrazam do prvej etapy ukoncenej snad dobre odistenym standom, kde stafetu predam ruholezcovi. Vedie sa mi velmi dobre uz po 20 minutach sa nachadzam v jednej tridsatine prvej lanovej dlzky. Koho by zaujimala dlzka lana tak som bol asi dva metre nad zemou a zem bola 1800 metrov nad morom. Neviem ako dalej. Kvoli trave a kosodrevine som este nevidel skalu. Mal som si vziat nejaky ten krovinorez. Kam mam ist? Hore! Ale tam to nejde! Tak chod v pravo hore! Ani tam to nejde a v lavo hore je to este horsie! Tak tu ti pomoze len ist hore a neboj dole to pojde samo! A veru. Zatnes zuby, oci, prdel, ruky, nohy, sklopis usi, pravu nosnu dierku a je to! Preliezol som kriticky usek a moj spolulezec so zatajenym dychom sa nezadusil. Konecne som uz na prvom stande. Zakladam istenie, hotovy St@nd-@rt. Z hlboka odfukujem. Teraz je velmi dolezita komunikacia s druholezcom. Predstavte si ze je 50 metrov pod vami. Nevidite na seba a tak vam nemoze odcitat z ust. Pre vietor fukavi nepocujete ani sam seba. Kazdu myslienku si musite dva krat zopakovat. Z vedlajsej skaly pocujete falosne povely ktore na seba pokrikuju iny zufalci ktory sa tiez nepocuju. Ako ma ten spolulezec vediet ze uz som dorazil?  Ako ma vediet ze uz ho istim? Ako ma vediet ze uz moze liezt?Ani krik z plneho hrdla by nezachytil. Co je horsie vy zakricite DRZ a on pocuje ZRUS. Fakt ziadna sradna. Uistujem sa ze vsetko je ok a kricim „istim, mozes, prepinam“. Vzapeti sa ozvalo „rozumiem, prepinam“. Smejete sa ale co ked dojdu baterky? A veru ze dosli! Tu odporucam po zakupeni nabijatelnych bateriek ich aj nabit! Lezenie na druhom, vyraz pre huholezca ktory dolieza za prvolezcom byva v pohode. Clovek by bovedal ze s prstom v nose a ked treba tak sa moze bez obavy poskrabat aj na zadku. Pointa je v tom ze je zaisteny z hora a pripade tazkosti si len odsadne do lana ktore sa predlzi asi o dva metre, lezcik sa zhupne ako do perinky a tak si to moze dat este raz. Strastne mi to pripomina tu opicku na gumicke z putovej atrakcie. Na druhej strane prvolezcik to je ine kafe. Ten to musi mat v hlave v poriadku alebov uplnom neporiadku. Ten si lezie hore len tak, za sebou taha to lano, hlada rozne strbiny kam by zasunul a kde by to dobre drzalo. Zalezi predsa na tom prezitie jeho a jeho potomstva! Zhupnutie v jeho podani znamena oklepavat sa skalou o dlze dvajnasobku plus este trosku od naposledy dobre zalozeneho istenia!. Tu by som podciarkol dobre zalozene, lebo v opacnom pripade sa dlzka skaly ktoru celou cestou dole obimate vyrazne predlzuje. A tak sme lezli, striedali sa, zdolavali meter po metru, centimeter po centrimetru i narocne milimetre. Cas plynul, velka zlta gula sa presuvala od horizontu k horizontu a my furt nevideli na vrchol. Uz sme ani nedufali ze ho dosiahneme za krasneho zapadu slnka. Az tu zrazu, kde sa vzal, tu sa vzal …  vrchol. Stal tam! Uz roky rokuce tam je a clovek si vravi ze vyrastol len kvoli mne. Mne malickemu ktory nan dosiahol. Kvoli mne aby som si mohol urobit krasnu fotecku do alba a podelit sa o ten pocit s vami. Komu, naco je zmysel zivota. Preco vlastne vznikol zivot? Sme vo vesmire sami? Je mi to fuk, pretoze jasom dosiahol vrchol! Kricim a pritom rusim Tatrankeho Kamzika ktory na mna pozera cez tie svoje kukadla. Dalsi magor vravi si. Zostup uz nebol tak zaujimavy. Ba priam voprus. Slapete dole sutoviskom. Zhora na vas zhadzuju skaly nasrati kamzici ktori chcu ist spat. Kolena bolia. Iba co sa clovek poohliadne, konce stitov este zachytavaju slnecne luce, zahreje to pri srdci a pokracujete v ustrety tme. Prvy den za nami, vecera chutila aj ked bola nechutna a pivko chutilo snad ako nikdy predtym. Chcete sa s kazdym podelit o svoj zazitok ale nik vas nepocuva preto ze prave do vas hustia ten svoj. Ale to je v poriadku tak to ma byt. Zaspavame a tesime sa na zajtra.

Druhy den uz nebol tak uzastny. Clovek vstal ale jeho telesna schranka odmietala spolupracu. Kazdy jeden pohyb bol trestany strastnou bolestou. Dobre bolo len to ze sme vedeli ze zijeme. Obloha modra ako blue screen na Window XP a tak vyrazame na dalsi stit. Dnes sme si vybrali o cosi tazsiu cestu. Sme predsa uz mazaci. V Tatrach mame nalezenych jeden den. Horsie to uz bolo pod skalou. Pri tahani stebiel travy ked som si do rukava rafinovane skryl najdlhsie steblo travy som zistil ze som si mal skryt to kratke! Sakra! Leziem ako prvolezec. Ziadne hompalanie sa na druhom konci lana. Bojujem. Snad najhorsi bol Emanuel, motyl provokater, ktory si tam stale len tak poletoval. Vysmieval sa mi ze on vie lietat a ja nie! Ale netrvala dlho ta jeho pohoda. Kvap Kvap! Ha a teraz zmoknes ty Emanuel, myslim si. Ha a teraz este aj zmoknes ty magor vola Emanuel. Kua ja zmoknem! Pozeram dole, hlboko, pozeram hore, vysoko. Co teraz? To ako budem teraz visiet na lane a moknut? Je to dovolene? Mami ja chcem ist domov! Pocasie sa otocilo v tmu ako ked stlacis reset. Ale neprsalo.Nastasie len krupy padali. Vlastne nepadali ale sypali sa. To ste este nevideli. Na prilbe mam este teraz modriny a omrzliny hornych koncatin v case ked si leziem v trenkach po horach bolo tiez super. Tu musim pochvalit moju prezieravost ked som si doma naimpregnoval bagance aby boli vode odolne. A veru ze boli! Vsetka voda  a lad co mi zhora do nich natiekola tak drzala vo vnutri a ja som si mohol v dvoch krasnych bazenkoch umyt nohy.Po case bola uz aj tepla voda. Nacvicujeme nudzove zlanovanie. Tod znamena co najskor do chaty na rum a caj. Bol to masaker ale opat sme prezili. Jedna znas sa dozila dokonca 50tky, co bol v podstate aj dalsi  hlavny program vecera. Odpiskali sme zajtrajsie lezenie a hura oslavovat. Dalej uz nepamatam fotky z roznych dovodov publikovat nebudem.Ideme spinkat. Upadame do komy. Z izby sa ozyva uz len hlasite pilenie a volny priechod dnesnemu sosovicovemu privarku.

Cas vyprsal! Uz si pridem ako taka Seherezada. Natahujem to aby som sa mohol dozit dalsieho ranna. Slubil som vam ze to bude zaverecna cast ale nejde to. Je toho vela. Vsak dnes sme stihli zhrnut len dva dni. A to by sa dalo o Emanuelovi este vela toho napisat. Napriklad kde som vam ho chcel odfotit a vzdy ked som vytiahol fotak z Puzdra tak odletel. Chudak spolulezec. Pohybuje sa na hranici zivota a smrti kedy je odomna ocakavana 100{a8529231ecd437c69f5b664f46e51dc76fea0ab836f2d3a06c59ddc296e41a38} sustredenost ale ja nie, ja nahanam Emanuela s fotakom. Ale psss nepovedzete mu to. Tak naozaj koncim, uz tak vas obdivujem ze ste to docitali az sem. Takze prajem vela fannu a ja sa este ozvem.

Paaa Ner0