Tatry Vysoke III – Game over

Ty jo! Tak do tretice a naposled. Snad. Budem pracovat na vlastnej efektivite zdelovania informacii ktora by spocivala z vynatia vsetkych dolezitych informacii z kvanta pruserov a narvat ich do tohoto clanku. V predchadzajucom diele ste sa docitali o prvom lezeckom dni kde sme si popisali vsetky uskala s ktorymi sa my lezci stretavame denno denne. Tiez som spomenul to strastne krupobitie ktore mi oklepalo lak na prilbe a Emanuela provokatera. Potom tam bola uz len oslava 50tky kedy sme si opat zabekali par refrenov a nacreli donasich alkozasob.

Rano vam snad ani opisovat nemusim. Kazdy si to vie predstavit. Okrem mna samozrejme mami,ja som bol slusny, ani slzu! Ranajky boli podavane v kome a pokracovalo sa v chrneni. Hlasili zle pocasie tak nebudeme predsa riskovat podotknut ze v hlave som mal teda zamracene riadne. Bol to krasne straveny cas. Len tak ako keby clovek na dovolenke bol. Cez obed sme boli zobude strastnym dzavotom deti a ceprov. CO to tu je! vravime si a nazrieme z okna. Skoro nam ocne gule z jamok vypadli, ZENY! Chlapi su tu zeny! vsetci do pozoru, nastup pred chatou! Len tak na uprestnenie sme horoskola plna chlapov s vynimkou troch nasich slniecok co ma vazny dopad na nasu vychovu nevynimajuc fakt ze sme uz tyzden na horach kedy chatu opustame zavcas rana a vraciame sa ked uz tu nik nieje. Sedeli sme ako prikovani. Pivko do ruky a vrchol bol dosiahnuty. Preco vlastne leziem? Do vecera to bolo uz bez zmeny programu. Museli sme sa predsa pripravit na PPP. Ci fyzicky tak aj psychicky.
 
Co to je PPP? Neviem ako to slusne napisat ale uchytil sa nazov Proksov Posucky Prechod! Uz len ked clovek siel prstom po mape tak dostaval krce. Pri citani terenu zistil ze vrstevnice z 300vyskovych metrov sa niekolko krat zlievali to jednej hrubej ciary ci naopak rozlievali sa ako ked nestastnou nahodou rozliate piate pivo. Taktiez bolo dolezite naplanovat cas odchdodu odpovedajuci kondicii. Na tretiu rano som nikoho nezohnal a alternativa ze by som vyrazil na vychod obisiel chatu zo zadu a plazenim sa vratil zo zapadu bola prezradena! Startujeme! Drogy niesu povolene a tazne psi boli na letnom sustredeni na Aliaske. Trasa sa zacina prijemnym stupanim do neba! Robim si prvu snehovu gulu a triafam piateho lezcika z prava od povodneho ciela. Hlavne ze som trafil, myslim si a tvarim sa pritom strastne nenapadne. Potom ma uz sranda prechadza! Bolest stupa spolu s vyskovymi metrami a hlava sa zatoci pri kazdom kontrolnom pohlade dole do doliny. Kontrolujem prve priznaky vyskovej nemoci. Bolest hlavy predpokladam ze je sposobena vcerajsim rumom a casta urinacia len rannym cajom. Odkasliavanie krvi bolo vysvetlene v tom okamihu ako som vykaslal haslerku a ruku som si zacal citit uz po minute ako som odhodil snehovu gulu. Dezorientovany som sa citil len s mapou Zamaguria a nepravidelne dychanie bolo sposobene neschopnoustou polapit dych. Vo velmi kratkom case relativneho k polcasu rozkladu Uranu sa dostavame do Baranieho sedla.Tu sa nam naskytol uzastny pohlad na majestatne Tatry zahalene do bielej perinky ktora chvilu ustupovala a potom zase stupala. Celkom urcite to nemalo nic spolocne s mojimi hlbokymi nadychmi a vydychmi. Este posledny pohlad na Chaticku u Zeleneho plesa a zostupujeme k piatim Spiskym plesam na Teryho Chatu. Spolu so mnou zostupuje uz len par trpezlivych kolegov a uvolnene skali. Na Teryho chate nas vita skupinka svistov, stado kamzikov a velke spolocenstvo ceprov. Pitstop s malim problemom na pravom prednom kolese trval asi 20.8 minut. Nastal cas podivat sa pravde do oci. Dalsie sedielko uz nedam.

Keby len Sedielko ale potom musite ist dole, dole, dole a ked si myslite ze uz ste tam tak musite ist este dole. Tu predpokladajme ze sme uz dole a tak zakonite musite zase hore! A kedze doledole dole trvalo velmi dlho tak aj to hore hore hore musi trvat strastne dlho. Presnejsie povedale cele to dole hore malo 16km. Vravim si ze to nieje problem, pri dodrziavani priemernej rychlosti plazenia som na veceru tam. Ale pozor, zaverecna rovinka mala dalsich 3 km dolu. Bola to taka naklonena rovinka. Co z toho vyplyva? Do sedielka sli vsetci magori a vytrvalci! Studujem mapu a hladam alternativny navrat kde dole dole nebude dole dole dole a kde hore hore nebude tak dlhe hore hore hore. Mrzi ma ze nebudem sucastou povodneho PPP, ze zo mna nebude skutocny zelezny muz a ze nebudem moct poskytnut na vlastnej kozi zazite historky. Na druhej strane nieje o co stat. Ako som uz spominal oni vam len sli, sli, sli, vsetko ich bolelo, bolo to nekonecne a na veceri ste mali videt ten ich nadseny vyraz v tvari! Z pocutia viem ze par chytrakov chcelo vybabrat so systemom ze si skratia PPP cestou zaznacenou na mape no to bolo aj jedine miesto kde bola zaznacena. Namiesto skratenia cesty sa ucili pouzivat buzolu, brodili sa lesom nelesom a prisli s pekne zasratymi vibramami. Tu by som chcel varovat citatelov aby ste to neskusali, ze nie nadarmo sa vola Posucky.
 
No ale aby som sa vratil k mojej trase kedy zroneny som sa vybral ja a predseda(do hor sam ani na krok) ustupovou cestou do nasho basecampu. Trasa spocivala z predierania sa mnozstvom ceprom ktori isli celou cestou opacnym smerom ako my. Krasy tejto trasy som odhalil az v nizsich nadmorskych vyskach kde svietilo slniecko a slecny mali neprekonatelne nutkanie vsetko zo seba strhat, kde som si obcas spomenul na svojich oddielovych kolegov a pritom zhora pozeral dolu az tam, do prisneho zakazu chlapcov. Tak nerozvazne si hovorim! Do hor v minisukni a v tielku. A pritom tak krasne! Tie hory dostavali novu dimeziu. Clovek sa povzniesol a hned sa lepsie pochodovalo. Na chaticku sa nam podarilo dojst tak akurat potom co dorazili vsetci ostatny. Ako nemyslite si ze to bola cesta zadarmo. To teda nie. Akurat ze sme usetri jeden vyjazd zachranej sluzby a  dobrovolnici mohli pekne spat doma a nemuseli v noci vykrikovat po Tatrach moje meno.

Na druhy den sme naplanovali krasne lezenie na Jastriabiu vezu kde sme si vytycili pokus o dobitie nedobitelnej cesty. V pocte styri dvojky sme vyrazili na zdolanie Vrtulnikovej cesty. Nepytajte sa ma preco sa vola vrtulnikova lebo to bude citataj moja mamka. Nastup bol bolestivy este kvoli nasledkom PPP ale nasli sme ho! Vyraza prva dvojka a v tesnom zavese za nimi leziem aj ja. Musime sa ponahlat lebo je to dlha cesta a je nas hojne. Prvy stand bola prijemna siroka travnata polica kde som si urobil pohodlie spolu s dalsimi siedmimi horolezcami. Preco siedmimi? Preco sme nepokracovali postupne dalej a dalej? Lebo sme vedeli kam! Studujeme mapku, osahavame skalu, vsetko nam pride rovnake! Prvy pokus skoncil v slepom bode a bol nutny unik do base standu. Druhy pokus druhou dvojkou skoncil v tom samom mieste! Treti pokus spocival vo vytvoreni rojnice kedy tri dvojice sa vybrali kazdy inou stranou a stvrta dvojica ktorej som bol sucastou pokracovala v opalovani! Vysledok? Jedna  v slepej ulicke, druha narazila na asi spravny stand, tretiu dvojicu sme ten den uz nevideli a stvrta ma uz prve priznaky upalu. Cas bezi! Uspesna dvojica sa pokusa najst cestu k tretiemu standu, dvojka v slepej ceste stepuje, tretia dvojka stale nezvestna, stvrta ma uz potvrdeny upal!Slnko zapada a nic sa nezmenilo! Iba co stvrta dvojka uz davno niesu biele tvare  ale sediaci byk a cerveny orol. Balime! Nepojde to! Podme sa radsej najest kym je este vidiet na cestu! „NIE!“ Skrikol Sediaci Byk. „Ja to dam!“ Este nejaky dobrovolnik? Ja pojdem! Ozvalo sa zo slepej cesty! Stepovanie mi uz ide a tak to iste dam. Super, ale bez nas! Este posledne vrucne objatie, a zlanujeme do chaty v nadeji ze stihneme veceru. Zdialky este sledujeme nasu dvojku a veru ze sa im dari! Preliezaju niekolko zradnosti a ocitaju sa v najtazsej casti. Uz na nich nevidime, tma sadla do udolia. Neeee! Vo vysielacke sa tmou ozyva ja sa nato mozem vy …. to je tak p …  ktory k… to vymyslel vzdavame to! Zlanujeme! Opat sa ju nepodarilo dobit. A chybalo tak malo! Fakt smutny den. a vsetko ma palilo!

Chylilo sa ku koncu nasho pobytu! Posledny den a my stale v plnom pocte. Ja dnes nikam nejdem! Ja som este mlady.Nezrakvim sa predsa posledny den. Uz vidim tie clanky v novinach. Zomrel den pred svojou tridsiadkou! Ty jo, zajtra mam narodeniny. Memozem predsa chybat na svojej oslave! S tymito myslienkami vklzam do bezpecia perin a snivam o ….. No nepodarilo sa! Nasiel si ma Sediaci Byk. Vcera si sedel cely den na standu a opaloval si sa, takze dnes ides liezt! Argumentacia nepomohla a ja opat slapem pod tie skaly skalnate! Poviem vam bola to ta najkrajsia a najtazsia cesta ktoru som liezol. Zamozrejme ze som liezol na bezbecnom konci lana a plnil len ulovu zberaca istenia. Cesta to bola tak plocha a s takou malou strbinou ze by som to prirovnal pukline na novej omietke a ukoncena previsom ako ked by ste potom mali preliezt z podokvapu na strechu. Fakt krasna cesta k mojim narodkam. Dodavam ze este vela halusiek budem musiet zjest aby som to bol schopny vyliezt sam. Utekame rychlo na chatu, zhadzujeme veci, pred chatou zakladame uvitaci vybor, otvarame rum, a s kazdym kto sa uspesne vracia na chaticku sa vitame! Prezili sme!  Myslim ze sme sa uvitali s kazdym. Na veceru neviem co bolo. Zase sa celou chatou oziva dzavot veselich horolezcov. Refreshment sa podaval asi o pol noci ked ma ty kreteni na moje vlastne narodeniny hodili do plesa! Brr ta voba bola studena tak na 6.5cm. Fatk este teraz ma striasa. Ist spat znamena ze ked otvorime oci tak sa musime balit a ist dom.

Sobota! Strastna sobota! Balime sa! Nechce sa nam! Aby toho nebolo malo tak pred chatou stoji Dedek a skusa nas z Tatier. Ja som sa neucil, nemam domace ulohy, a je mi tak blbo ze nemam ani tuzku. Moje sumarry? Za cely tyzden som vyliezol len na jeden stit, zmokol som, spalil som sa, neabsolvoval som komplenty PPP, dozil sa 30tky, nachcipany a teraz ma vyhodi na skuske. Reparat ma neminie, uz sa tesim na opravny termin buduci rok s novou horoskolou. Cestam dom bola celkom prijemna. Celili sme len velkej porcii halusiek v stanicnej restauracii, nastive Aqua parku, skoro sme vysumeli vo vyrivke, zlanovali tobogany a celu cestu vlakom sem prespali. Sprievodca mal z nas radost.

Tak ja uz koncim. Ale ze fakt. Az som sa zapotil. Tymto sa chcem kazdemu podakovat za velmi prijemny tyzden v Tartach a pripomenut ze nas cakaju este Zimneeee.

Paaaaa

Ner0 

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *