Oslava HO Vášeň Nadšení Odvaha – 14.10.2017

 

Piatok večer

Nabalení skoro plným autom sa valíme dialnicou na sever. Netuším koľko ľudí príde, prvý krát totiž nemám skoro žiadnu kontrolu nad situáciou, ani vo vlastnom oddiele. Nevadí, i keď sme naše PS spojili práve s oslavou našeho spriateleného oddielu.

Franta nastavil GPS presne do stredu jazera, takže nemusím premýšľať o tom, či dorazíme. Až uvidím za sklom rybičky, sme na mieste. Presne, opačné akvárko tentokrát pre ryby. Parkovisko na mieste skoro poloprázdne dáva tušiť, že prvý deň pred oslavou bude komornejší, ale o to si viac pokecáme s pani šéfovou. Dozvieme sa veci, ktoré sme ani nexceli vedieť.

V noci vyzerá komplex pekne, a svetielko uprostred lesa nám dáva info, že sme správne. Ideme sa pozdraviť dovnútra, a pár ľudí hladových už pije x-té pivo a teší sa na večeru. Smažák bol vcelku chutný. To sme netušili, že budeme čakať až sa zhromaždia všetci, čo si objednali večeru. Koľko ľudí s večerou teraz je sme vedeli presne, a tak už len čakali na hlavného bossa HOVNO-a, ktorý tentokrát vzal cestu cez Brno asi. Šéfová nás sprdla, že sme ani nepozdravili a založila nám účty na analogový zápisník s našimi menami. Objednali prvé pivo, a niekoľko panákov. Zo zoznamu destilátov v tejto cenovej skupine vyzerala Tullarmoka asi najlepšie. Smažák sa potom ešte okolo 10 večer ohrieval a to už samozrejme za peperných poznámok pani P., ktorá tvrdí, že v živote takto večer nezohrievala jedlo.

I keď sa okolo celého komplexu vytvorila časopriestorová bublina a nevpustila nič nového od roku 1958, nám to nevadí a chceme si zábavu užiť v plnom prúde. Piatok dopadol dobre a šlo sa vzorne spať okolo 1:30AM. Pravdupovediac pani P. nám niekoľko krát kládla na srdce svojím vyberavým sposobom, že už máme ísť spať. A kedže sme slušne vychovaní, tak sme šli. Kdo si nexcel priplatit za vyššiu teplotu, tak spal skoro ako vonku. Hmm vlastne vonku bolo teplejšie, tvrdil Franta.

Ešte malá poznámka a návod pre ostatných: Kto chce obchádzať zákon a povoliť huliť v reštaurácii, stačí na cedulu vonku napísať, že končíte o 8 večer a je to. Vcelku nápadité a nenapadnutelné.

Sobota ráno

Uvítacia delegácia postupne víta všetkých nových party-chtivých a velmi sviežo už okolo 11 vyrážame do skál. Dve skupiny: Jedna “nur gucken” (jen koukat), a druha “nur gucken und klettern” (koukat a lezt).  Skusili sme mieste 4ky a 5ky a uživali si i pohľady turistov.
Skusili sme Jižní cesta na Ameriku V, Jihovýchodní spára na Orla IV a Jižní cesta na Richelieua IV (tu sme mali i trosku tazsiu variantu po hrane – Romanova varianta).

 

 

Sobota večer

Pomaly sa zbiehajú i dalšie skupinky a postupne zasadáme k večeri, ktorá sa podáva v druhej miestnosti. Poctivo odovzdáváme lístky, ale miestnemu kuchtíkovi by som i 20 Kč prihodil. KVZ sa tiež dalo zjesť. Avšak nastává problém s počtom a tak si poniektorí museli vyberať a lá cart z ponuky miestneho kuchtíka, ale keďže hlad je najlepší kuchár a niektorí už od hladu oči prevracali, tak sa všetko pekne zjedlo.

Poniektorí dostali za uši, že sa nahlas sťažujú na systém práce pani P, ktorá svoj sluch za tie roky pekne vyostrila.

Nakoniec sa logisticky všetko ustálo a i lístky s menami na bare u pani P. za chvílku prestávali mať význam a platilo sa na mieste, lebo to už ani srnky v lese na konci dňa netušia, kto čo objednával.

Hudobný doprovod bol úžastný a dokonca sprievodnú znelku pri predávání velkej hajzlákovej torty pre oslavenecký oddiel zvládli úžastne. Kým sa celý oddiel v počte 6 členov dostavil, aby sfúkol sviečky, my sme opodiaľ postávali s hasákmi, čo keby Mrak horením povzdbudzujúceho aditivu v dychu tortu zapálil.  Martin Leníček mal skvelý nápad, čo ocenili i postávajúce deti, ktoré okamžite prehodnocovali informácie, k čomu ten papier na záchode vlastne slúži.

 

Dedek bol samozrejme u toho, čo sme si všetci cenili, pretože náš velký tvorca by mal oslavovať s oddielmi, ktoré existujú.

Návštevníci neostali na suchu, a dostali kvízové otázky, kde správna odpoveď bola len jedna a to v prípade, že sa Mrak nachádzal najviac krát v odpovedi. A ako odmenu krásny hrnček s pokrikmi ako “Hovno leze”, ktoré ocenili i moji kolegovia a kolegyne v práci. A samozrejme vklínence, ktoré sa hodia do zbierky.

 

Laco sa tentokrát už neodvážil o svoj húsarský pokus, vložit abalaka do tlamy.

Nakoniec žiadny velký škandál pri oslave nebol. Všetci sme si posťažovali na svoje veselé osudy a i pochválili a rozkazom pani P. sa šlo okolo 3 spať.  Za obeť padlo niekolko pív a ešte viac Tulli-amore 🙂

 

Nedeľa deň

Raňajky – skvelé. Presne v podobe 60-tych rokov a vlastne ani nebolo nič, čoby pripomínalo dnešnú dobu. Okrem jednej veci, malé kelímky Ramy v tej dobe neboli. (Maslo je drahé, pozn. red). Inak všetko je BIO, tvrdila pani P, alebo BLIO? )

V nedeľu viacerí z nás ešte dali lezeniu po nie úplne suchej skale priestor a čo to poliezli.

Záver a fotogaleria

Ďakujeme všetkým v Hovne, ktorí sa podielali na oslave, bolo to skvelé. A vám ostatným, čo dočítali report až do konca, odkaz na kompletnu fotogaleriu: https://photos.app.goo.gl/bYYnaG2rm4ureO102 (Upozornenie: Skoro u každej fotky su komentáre, uvidíte ich keď si zobrazíte ikonkou i – vpravo hore u detailneho zobrazenia prvej fotky).