Adr, besnenie pokracuje

Ahoj ahoj

Tak este stale zijem a preto sa mozem s vami podelit o dalsiu prijemnu akcicku ktoru sme podnikli. Jednalo sa o piesocnu oblast v Adrspachu. Domovina lahodnej mineralnej vody Toma natural jemne perliva. (nenechajte sa rusit touto reklamnou vlozkou, ale z niecoho zit musim). Bol to predlzeny vikend, ktory zahrnal tri dni lezecke, tri vecery pijacke, tri noci studene a tri rana mrzute.

Akcia sa zacala uz prijemnou cestou do Adru, kde si clovek vychutnaval krasy zasekanej Prahy, dazdivej cesty po dialnici, nefunkcnej signalizacii v N…j, P..e, a zaverecne adrenalinove serpentiny, kde clovek len trpol aby mu do cesty neskocil drevokocur. Cele to bolo splachnute Krakonosem, ktory sa stal nasim maskotom pre nasledujuce tri dni. Maskot to bol bradaty a sprevadzal nas nonstop, ci uz nam mutil hlavu, zahanal dehytrataciu, cistil kamene, zahrieval spacak alebo rano pekne orosil celo.

Kazdy znas pocul toho dost aby sa tesil a este viac aby sa bal. “..piesok je krasne lezenie ..“ „.. bude to v pohode, to drzi..“ „.. je to ine ..“ „.. no najblizsi kruh je v 10tich metroch ..“ „.. ked sa tam chytis tak uz nie je cesty spat ..“ „.. preskoc to!! ..“ „.. drz sa!! ..“ „.. utekam po pomoc! ..“ „.. no vidis ze to bolo pekne ..“ „.. poznam este jednu peknu cestu ..“ ale pekne po poriadku, pocasicko prialo a tak odmenou za vylezenu stenu nam bol dosiahnuty vrchol, kde si vysileny clovek bezvladne lahol na vyhriatu skalu, zhlboka dychal, telom mu este lomcovala zimnica a v duchu si prehraval najkrajsie okamihy. Cele doprevadzane krasnou panoramou skalneho mesta.

No co vam budem rozpravat. Tí, co tam boli, vedia o com hovorim a tí, co tam neboli, aj tak nevedia o com hovorim.V kazdom pripade  je preco sa tam vratit a preco tam ist.

Tu by som poznamenal, ze je dobre si skontrolovat predpoved pocasia na noc, aby ste sa nedivili, ze ste celu noc oka nezazmurili, ked rano budete rozbijat lad vo flasiach a ked budete mat problem udrzat protezu potichu. Vam poviem, ze to bol zazitok, nepomohol ani Krakonos. Ohen tvoril len akusi blikajucu kulisu. Ked by si ho clovek naladil na TV kanale c.21, tak by mal asi vacsiu vyhrevnost.

Pritulit sa k niekomu nemalo zmysel, bo dotycny mal problem vyhriat si vlastne trenky, a behat po tabore, mavat rukami a kricat „som snehova vlocka“, by asi druhým na spanku tiez nepridali. No ale museli sme vydrzat. A vydrzali sme! Sme predsa nejakí tí, ako sa to vola, tí co vsade lezu, vsetko  zdolaju,nie je im zima, nikdy sa neholia a omrzliny druheho stupna su vlastne forma zahriatia sa.Lezenie bolo uzastne. Dedek si pre nas nachystal kopu srandiciek a potom sa cely den len uchechtaval a fotil nasu bezmocnost. Jednalo sa o rozne damske cesty, ked si clovek odychol, kde si ruky oddychli, ruky, ktore sa nemali coho drzat, ruky, ktore marne plachtili na skale, nad skalou a pod skalou. V urcitom okaminu to vyzeralo ako ked si nevidomý spletie struhadlo  s brailovym pismom a nevie kde je zaciatok. A to ma Brailovo pismo nastudovane aj v japoncine. Tiez pekne boli cesty  s preskokom, kde clovek skoci a musi sa prisat ku skale. Nesmie sa odrazit. Nie je sa kam odrazit. V pripade odrazu by sa odrazal este chvilu. Az na dno. Moralove cesty bez istenia snad nebudem ani spominat bo to budu citat aj mamky a my predsa nechceme mamky vystrasit. Vystrasit az tak, ze by sme dostali domace vazenie, kde by sme v bezpeci domova museli upratovat, zehlit, varit ci lestit porcelan.

Nastastie sa nikomu nic nestalo, nikto nikam nepadol, teda skoro nikto, zdrvujuco na zem dopadla Slovenska hokejova reprezentacia. Ja som potom padol pod stol, kde som si cucal svoje pivo a pocuval vtipne poznamky o tom, ake by to bolo, keby nasi prestali korculovat a naucili sa konecne bruslit. Inak ich musim pochvalit, vydrzali to az do konca. a nato, ze to boli tri tretiny samostatnych najazdov na prazdnu branku, tak vysledok 8:0 je celkom pozitivny.Tak co by som este spomenul? Nic ma nenapada, teda je toho strastne vela. Spominam na prechadzku v skalnom meste, vecer ked tam uz nik nebol, ale nase vykriky do tmy sa vyrovnali trom turistickym vypravam z Polska. Spominam si ako sme sprchovali  turistov vykrikom do skaly ktora sa vzapeti otvorila a turisti, ktorí nechapavo cumeli na nas ze oco nam ide  a stali dostatocne blizko, schytali peknu sprchu od samotneho krakonosa. Potom im sanka padla este nizsie. Tiez si spominam na plavbu lodou v ukrytom jazierku, kde prebyva rodinka alkoholickych vodnikov, kde sa skryva Usama bin Ladin a kde boli presunute pozostatky Titaniku. Vela veci sa stalo.

No budem koncit lebo mam este nejaku tu pracu a aj vam sa treba vratit k povinostiam. Dalo by sa toho pisat este strastne vela, ale menej je niekedy viac. Pokial ste sa tu nedocitali to, co ste hladali, tak sa vam ospravedlnujem za vas strateny cas, ale verim, ze ked ste sa dostali az sem, tak vas to nejakym sposobom zaujalo. Ak by ste mali nejake dotazy ci poznamky tak dajte vediet. Ja si to precitam,zhodnotim a zamietnem.

Bolo to super, ludia boli super a dakujem vam. 

Tak zase nabuduce paaaa

Ner0